Zamestnanec Výskumného centra AgroBioTech (VC ABT) SPU v Nitre Ing. Jakub Pagáč, PhD., sa zúčastnili odborného semináru 15.júna 2023 v Bratislave na tému Regeneratívneho poľnohospodárstva.
Podujatia sa zúčastnili poslanci NRSR, poľnohospodári, zástupcovia ministerstiev, štátnych inštitúcií, odbornej verejnosti i akademickej obce.
Cieľom odborného semináru bolo oboznámiť poslancov, farmárov a odbornú verejnosť s regeneratívnym poľnohospodárstvom – čo sú jeho hlavné princípy, aké benefity prináša pre kvalitu pôdy, životné prostredie a poľnohospodárov. Prednášajúcimi bol Ladislav Miko, popredný pôdny mikrobiológ, poradca ministra životného prostredia Českej republiky a Ľubomír Marhavý zo spoločnosti Biopratex s.r.o., ambasádor zdravej pôdy, poradca a poskytovateľ služieb v regeneratívnom poľnohospodárstve. Druhá časť semináru bola smerovaná ku priblíženiu témy regeneratívneho poľnohospodárstva v širších súvislostiach, a to z hľadiska prínosu pre poľnohospodárov i spoločnosť. Túto problematiku predniesol Rostislav Mátl zo spoločnosti DVP Agro a.s. a Martina Šilhánová zo spoločnosti Nestlé.
Na odbornom seminári odznelo niekoľko odborných a vecných názorov od prezentujúcich a pozvaných hostí k danej téme. Výsledkom odborného semináru bola zhoda, že regeneratívne poľnohospodárstvo je jednou z možností, ako môžeme účinne odpovedať na klimatickú zmenu. Jeho cieľom je chrániť pôdu, zvyšovať jej kvalitu, vodozádržnú schopnosť, schopnosť viazať uhlík a tiež posilňovať odolnosť voči erózii, vysokým teplotám, suchu a záplavám. Popri jeho pozitívnom ekologickom prínose môže byť zaujímavým ekonomickým benefitom aj znižovanie potreby vonkajších vstupov v poľnohospodárskej výrobe.
Tiež zaznel názor od riaditeľa Nadácie Ekopolis – Petra Medveďa, pod ktorou bol odborný seminár organizovaný, že „Regeneratívne poľnohospodárstvo je v našich podmienkach inovatívny prístup k pôde a produkcii poľnohospodárskych produktov. Skúsenosti u nás aj v zahraničí ukazujú, že tento prístup okrem toho, že je ekonomicky zmysluplný, vedie k zásadnému zlepšeniu kvality pôdy a vďaka návratu mikroorganizmov do pôdy v nej dokáže viazať aj významné množstvo uhlíka. To je dôležité v kontexte klimatickej krízy, ktorá má na spoločnosť stále zásadnejšie dopady,“
Ladislav Miko vo svojej prednáške pútavým spôsobom vysvetlil zákonitosti pôdneho života a potreby existencie drobných, pre naše oči neviditeľných organizmov, od ktorých závisí kvalita pôdy a produkcia potravín: „Len živá pôda je zdravá a môže dlhodobo fungovať a zabezpečiť, čo od nej človek očakáva a potrebuje. Regeneratívne poľnohospodárstvo je skvelou cestou ako toho dosiahnuť, a to aj na pôdach degradovaných príliš intenzívnym využívaním.“
Ľubomír Marhavý dopĺňa: „Častokrát nadobúdam pocit, že si ako spoločnosť vôbec neuvedomujeme význam pôdy. Ľahkovážne hospodárenie nielen v lesoch a na poliach tento, našťastie výnimočný regeneratívny ekosystém, nevníma ako živý. Opak je však pravdou, pôda je plná života, ktorý rozhoduje o budúcej kvalite nášho života. Regeneratívne
poľnohospodárstvo a jeho princípy sú kľúčovým nástrojom pre elimináciu negatívnych dopadov, nielen čo sa týka mikroklímy v krajine, ale aj trvalo udržateľnej produkcie zdravšej a nutrične bohatšej stravy. Rovnako ako je nástrojom pre začatie obnovy zásoby podzemnej vody, ktorá bude rozhodujúca pre naše prežitie na zatiaľ zelenom Slovensku. Ak sa nepoučíme a nezmeníme prístup k pôde – živému ekosystému, čaká nás smutná budúcnosť života vo vysychajúcej krajine. Niekedy to vyzerá tak, ako by na Slovensku nežili žiadne deti a vnúčatá, ktoré tiež budú potrebovať vodu a cenovo dostupné zdravé potraviny. S úctou k pôde!.“
Rostislav Mátl priblížil svoje skúsenosti poľnohospodára, ktorý vo svojom podniku na 1 400 ha úspešne využíva princípy regeneratívneho poľnohospodárstva. Tie postupne zavádza od roku 2019. Za hlavné ekologické výhody, ktoré vo svojom podniku dosiahli, pokladá koniec veternej a vodnej erózie, zadržovanie vody v krajine, až 10 násobné zvýšenie rýchlosti vsakovania vody a celkové zvýšenie kvality pôdy na obhospodarovaných poliach. Vďaka týmto opatreniam dosiahli minimálne náklady na priemyselné hnojivá, v roku 2022 o 20 % znížené náklady na prípravky na ochranu rastlín a o 25 % znížené náklady na naftu (po ukončení strip-till a prechode na no-till očakávaná úspora až 45 %). Ako uviedol, „regeneratívne poľnohospodárstvo vedie k stabilným a vyšším ziskom (o 20 až 40 %). A nielen to, máme z toho väčšiu radosť, väčšiu slobodu a menej stresu.“
