Prebúdzajúca sa jarná príroda nám okrem slnečných lúčov ponúka aj množstvo prvých liečivých rastlín, ktorých väčšina sa dá využiť ako zdroj zdravých, jedlých kvetov. Jeden z týchto zdrojov ponúka fialka voňavá (Viola odorata L.), ktorá v tomto období bohato kvitne a je cenená nielen pre tmavofialové, voňavé, sladko chutiace kvety, ale aj listy, ktoré sa dajú konzumovať podobným spôsobom ako špenát. Rastlina dorastá do výšky približne 10 cm, odnože sú plazivé s dlhými zakoreňujúcimi výhonkami. Listy majú krátke ochlpenie, sú obličkovitého alebo srdcovitého tvaru. Kvety sú výrazne voňavé, tmavofialové, s ostrohou, ktorá plní funkciu vábničky (láka hmyz). Plodom je guľovitá, ochlpená tobolka. Fialka je nenáročný, trvácny druh, rastie na čiastočne zatienených ale aj slnečných miestach, v sadoch, v parkoch a na miestach, kde sa trávnik nekosí príliš nízko. Kvitne od marca do konca apríla.
Kvety fialiek sa v gastronómii využívajú už oddávna, pričom najstaršie zdroje dokladujú využitie v Anglicku, kedy sa kvety varili spolu s ryžou a mandľami ako puding. Vášnivou konzumentkou fialkových bonbónov bola napríklad cisárovná Sisi. Vo Viedni sa dodnes tieto bonbóny vyrábajú podľa pôvodnej receptúry. Kvety je najlepšie konzumovať surové. Ich vôňa a vzhľad sa najlepšie kombinujú so šľahačkou, želé alebo nadýchanými krémami. Vynikajúce chuťové akordy vytvárajú kvety v kombinácii s vanilkou alebo malinami. Pridávané v menších množstvách aromatizujú punče, bowle, sladké jedlá, sirupy. Kvety sú vhodné tiež do šalátov, nielen na vylepšenie chute, ale aj zlepšeniu vzhľadu. Odporúča sa však zálievka z jemného octu – jablčný alebo vínny. Ďalším spôsobom využitia je zamrazenie v kockách ľadu, kedy vyniknú hlavne v nápojoch a drinkov. Na dekorovanie dezertov môžeme využiť kandizované kvety.
Mladé listy fialky sa konzumujú surové, varené alebo dusené podobným spôsobom ako špenát. Nadrobno nasekané dokážu vyzdvihnúť chuť omelety. Nakoľko obsahujú väčšie množstvo slizu je možné ich využiť na zahusťovanie polievok a omáčok.
Fialka voňavá má význam aj ako liečivá rastlina. V ľudovej medicíne sa stáročia uplatňuje na zmiernenie dráždivého kašľa, podporu potenia a dezinfekciu. Kvety a listy vykazujú tiež antioxidačné, antibakteriálne a diuretické účinky. Celá rastlina je zdrojom širokého spektra biologicky aktívnych látok – saponíny, salicyláty, fenolické kyseliny, kumaríny, flavonoidy, minerálne látky, vitamíny a prírodné farbivá. V kozmetike sa využívajú silice z kvetov ako aromatický prídavok do krémov a parfumov.
Využime preto dary prírody a na jarných prechádzkach si nazbierajme fialkové kvety, mladé listy, ktorými môžeme obohatiť náš jedálny lístok. Potešíme nielen oči, ale aj organizmus vďaka obsahu zdraviu prospešných látok. Inšpiráciou vám môžu byť aj nasledovné recepty.
Maslové sušienky s prídavkom fialkových kvetov
200 g masla, 105 g cukru, 1 čajová lyžička vanilkového extraktu, 300 g hladkej múky, 2 čajové lyžičky kukuričného škrobu, ½ čajovej lyžičky sódy bikarbóny, ½ čajovej lyžičky soli, 60 g fialkových kvetov.
Zo všetkých surovín vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme odpočívať 45 minút. Následne rozvaľkáme a formujeme sušienky, ktoré pečieme pri teplote 180 stupňov Celzia, 15-20 minút.
Ing. Eva Ivanišová, PhD.
Ústav potravinárstva a Potravinový inkubátor SPU v Nitre
